Sedemdesiatpäť rokov žijeme v mieri

Autor: Víťazoslav Würschner | 21.5.2020 o 14:05 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  32x

V tom vidím najväčší odkaz oslobodenia. Keby som chcel zhodnotiť život našinca za tých 75 rokov, tak by to chcelo písať desiatky strán. Ale to som už urobil v predošlých článkoch zverejnených na GLOB a SME.

Nedá mi však, aby som sa nepozastavil nad načasovaným povalením sochy maršála Koneva v Prahe. Žiaľ, Češi potvrdili, že patria medzi tie národy, ktoré riešia svoju prítomnosť tragicky aj válaním pomníkov a ovplyvňujú masy občanov dogmaticky – cielene ich vedú k revanšizmu. Lebo inak sa nedá nazvať tento /zlo/čin, ktorý bol spáchaný v čase, keď sme si ctili v spomiemkach milióny padlých sovietskych občanov pri oslobodzovaní sveta od fašizmu.

        Môžu to v médiách ospravedlňovať akýmkoľvek spôsobom, ale je to len barbarský ničím neospravedlniteľný čin.

        Či chcem či nechcem ale musím sa vrátiť aj k dôsledkom posledných volieb. Stalo sa dobrým zvykom, že novej vláde treba nechať aspoň sto /100/ dní a až potom ju začať hodnotiť. Nešťastným pre členov vlády je, že vládnutie prebrala v čase rozmáhajúceho sa koronavírusu. Podla mňa mali nechať dovládnuť Pellegriniho a spol. až do skončenia epidémie.

        Bolo šťastím pre národ, že boj s vírusom začal ešte Pellegrini, ktorý svojim vystupovaním, kulltúrou, morálkou, beztrestnosťou, inteligenciou a schopnosťami nemá konkurenciu vo vedúcich prestaviteľoch ostatných strán či hnutí, ani v novej vláde či poslancoch v parlamente.

        Najväčším nešťastím voličov je, že väčšine nezáleží na morálnom a odbornom profile voleného politika. To je ale produkt poprevratovej politiky, lebo súčasný volebný systém katapultuje do politiky aj „Don Quijotov, Mormonov, Judášov, Farijezov, náboženských fanatikov, bývalých spolupracovníkov ŠTB, revanšistov, a žiaľ i neonacistov.“ Voliči potvrdili, že rozhodujúcu úlohu pri ich voľbe zohral afekt a populizmus, program strany bol sekundárny, rozhodli sa voliť im vyhovujúce a obdivované osoby. Boli ovplyvnení aj propagandou a nenávisťou voči stranám SMER, SNS a Most – híd, voči ich vedúcim osobnostiam. Túžili však aj po zmene. Nezáležalo im na tom, kto a prečo ide do politiky, i keď väčšina tam ide s pofidérnymi cieľmi:

1. rýchleho zbohatnutia /výhodné zamestnanie celej rodiny/.

2. plat – odmena za ničnerobenie a to najmä u poslancov v porovnaní s ostatnými pracujúcimi /nezaslúžená odmena/.

3. kariéra – kariéristi s cieľom vládnuť.

4. túžba byť nad blížnymi – nad občanmi /nadľudia/.

5. nenávisť voči osobám a stranám v opozícii

Nemali obavy z voľby kandidátov, z ktorých politika vytvára „netvorov“.

        A ešte osobná úvaha k názoru väčšiny občanov, že po prejdení epidémie bude inak, že planéta potrebuje reštart, že si to ľudstvo uvedomí, že po nákaze sa tak stane. Budú sklamaní, lebo vlastníci kapitálu budú s ešte väčšou zanietenosťou kradnúť a zdierať pracujúcich a drancovať ďalej prírodu. Budú chcieť dohoniť zameškané.

        Jedinečnú šancu majú však svetové imperiálne mocnosti, ktoré by mali prestať viesť studenú vojnu, mali by začať všestranne spolupracovať.

        Na záver tohoto aktuálneho príspevku chcem vyjadriť osobné prekvapenie k vládnutiu pani prezidentky Čaputovej. I keď som si to po jej zvolení nemyslel musím priznať, že máme /zatiaľ/ najlepšiu poprevratovú prezidentku. Ani jeden z predchádzajúcich prezidentov nemal kvality smerujúce k titulu prezidenta/ky všetkých občanov. Máme šťastie, že v týchto ťažkých časoch je v tejto funkcii práve ona. Veľa zdravia pani prezidentka!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?