EPILÓG

Autor: Víťazoslav Würschner | 21.2.2020 o 16:22 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  66x

V priebehu mojej úvahy som naznačoval akúsi tretiu cestu pre ľudstvo. Taká však neexistuje!...Spoločnosť bude žiť v kapitalizme alebo v socializme (s ľudskou tvárou). 

Snažil som sa hľadať alternatívne riešenia, ale došiel som k jednoznačnému záveru, že ideálna spoločnosť na planéte ZEM nemôže existovať. A to predovšetkým preto, lebo tí, čo vlastnia (veľkokapitál) sa ho dobrovoľne niky nevzdajú. Vládu nad ním si zabezpečili brachiálnymi i zákonnými (i nezákonnými) prostriedkami. Domáhanie sa revolúcie (ozbrojenej zmeny) skončilo vždy – úprimne povedané „nešťastne“. Proletariát, pracujúci ľudia ponúkajúci svoju pracovnú silu na trhu práce, boli vždy a budú vykorisťovaní. Záleží len na tom, či maximálnou alebo minimálnou mierou.

Vidím tu jedine možnosť silných odborov, ktoré dokážu prostredníctvom kolektívnych zmlúv dohodnutých so zamestnávateľmi pod dohľadom vlády (vlád) znížiť podmienky pre vykorisťovanie na minimum. V ich silách je aj zvýšenie reálnej mzdy, znižovanie medzi maximálnymi príjmami (veľkokapitál) a minimálnymi.

Tie národy (ich spoločenské zriadenie), ktoré dokážu „otváranie sa nožníc“ vykorisťovania minimalizovať alebo zastaviť prostredníctvom prijatýchsociálnych opatrení, zabezpečia na svojom území trvalý mier a porozumenie. Obávam sa však, že „závisť“ imperiálnych národov a krajín, ktoré skrytými alebo otvorenými konšpiratívnymi metódami či pre túžbu vlastniť ďalšie územia a nerastné zdroje alebo lacnú pracovnú silu vyvolá konflikt zvonku. Aby sa tak nestalo, musí byť použitá jediná preventívna spoločná sila: Organizácia spojených národov.Ale to len za predpokladu, že prestane existovať Bezpečnostná rada, že zakladajúcimi členmi budú všetky národy bez výnimky, kedy boli prijaté a s rovnakým a rovným hlasom. Pri bežnom rozhodovaní bude rozhodovať väčšina a pri závažných rozhodnutiach musí ísť okonsenzus všetkých členov.

Za jedinú formu demokracie pri rozhodovaní považujemkonsenzus všetkých zúčastnených strán. V žiadnom prípade nie parlamentnú demokraciu – parlamentarizmus.

Žiadne „koaličné rady“ (ústredné výbory), ale návrhy odborníkov (záujmových združení), rozhodne väčšina a pri závažných (vymenované taxatívne Ústavou) consensusomnium.

Maximálnu (aj verbálnu) silu budú mať ekonomicky (vlastnícky) nezávislé médiá, z ktorých predovšetkým televízia bude zabávať – vzdelávať – informovať. Na nezávislosť televízie budú občania prispievať formou daní. Poplatok bude súčasťou dane. Lebo tým, že niekto médium vlastní, už nemôže byť nezávislé. Len tak sa dá relatívne nezávisle zabezpečiť objektívne a pravdivé informovanie verejnosti.

Budúcnosť Európy vidím jedine v Európskej únii, v stabilizovaní spoločnej meny a v delimitovaní niektorých právomocí do centrálnej správy (bankovníctvo, spoločná armáda, využívanie energie, biologicky čistých zdrojov, plánovité využívanie nerastných zdrojov aj pracovných síl, opatrenia na záchranu prírody, zdrojov pitnej vody, spoluprácu s inými štátmi, kontrola spoločných hraníc a ich zabezpečenie, zbližovanie právnych systémov – medzinárodné ho práva a iné.

Viem, že moja generácia sa už toho nedožije, ale konkurenčne schopnú Európu vidím v jej konečnom usporiadaní ako únie, možno až federácie. Slováci majú šancu prežiť ako národ jedine v rámci Európskej únie.

V Slovenskej republike sa v najbližších dvoch desaťročiach vyčerpajú nerastné zdroje, alternatívne zdroje energie bez pomoci EÚ budú pre nás nedostupné. Vďaka Havlovcom a jemu podobným sme si na Slovensku zničili priemyselnú strojársku výrobu, poľnohospodárstvo, živelne (neplánovite) usmerňované hospodárstvo je nekonkurenčné na svetových trhoch a najhoršie je, že sme si vychovali mládež, ktorá si predstavuje svoju budúcnosť bez ochoty manuálne pracovať. Každý chce byť úradníkom či akademicky vzdelaným občanom únie. Remeslá, priemyselná a poľnohospodárska výroba ich nezaujímajú. Je tu aj toho času ešte minoritná časť obyvateľstva, ktorá o tri desiatky rokov sa stane majoritnou, ktorá bola po roku 1989 neodborne interpretovanou sociálnou politikou naučená nepracovať a dostávať všetko, čo potrebuje, grátis. Obávam sa, že v takto usporiadanom a ekonomicky nezabezpečenom štáte bez jednoznačnej pomoci EÚ Slovensko zanikne. Nebude investične zaujímavou aglomeráciou.

Som presvedčený, že aj rozdelenie ČSR 31. 12. 1992 a samostatná politika Slovenska po jeho osamostatní 1. 1. 1993 s jeho poprevratovými rozkrádačskými a korupčnými vládami až do dnešných dní prispeli jednoznačne k tomuto stavu. Lebo v žiadnej ekonomike sa nedá do nekonečna kradnúť - jemnejšie, terajšou terminológiou povedanéobohacovať sa na úkor iných. To musí skôr či neskôr viesť k ekonomickému, ale i morálnemu krachu.

Položme si na záver otázku: Čo dal ľuďom socializmus a čo terajší kapitalizmus?

V socializme: zamestnanosť pre všetkých, materiálne a sociálne vymoženosti (istoty), lieky, zdravotníctvo, školstvo zadarmo, absolútnu pomoc rodine a rodičovstvu, byty, vonkajšiu bezpečnosť a ochranu štátu, obchodovanie v RVHP, ale aj so západom (v prípade konkurenčnej schopnosti našich výrobkov), morálku a kultúru i umenie na vysokej úrovni.

Terajší model kapitalizmu uplatňovaný u nás: nezamestnanosť, bezdomovcov, žobrákov, samovraždy, psychicky a mentálne narušených ľudí, mizerné školstvo, podobne zdravotnú starostlivosť, vysoké dane, zárobky na úrovni minimálnej mzdy, zamestnanie sa na základe dohody s maximálnym stupňom vykorisťovania, žiadne materiálne a sociálne istoty, a to aj pre dôchodcov; skutočnosť, že „každý piaty Slovák žije na hranici chudoby“ (správa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť).

Slobodu pohybu lacnej pracovnej sily mimo územia republiky s tým, že deti vyrastajú v odlúčenosti od živiteľa rodiny, s rizikom rozpadu rodiny a vychováva ih len ulica s jej všetkými negatívnymi vplyvmi.

Nedostatok finančných prostriedkov na umenie, kultúru – jej úpadok je typický aj pre morálku spoločnosti, a to predovšetkým jej „horných vrstiev“, kde najnegatívnejší príklad dávajú politici, poslanci, členovia vlády a novodobá buržoázia. Pre horné vrstvy rodina, rodičovská výchova, humanizmus či služba homosapiens je len zdrap papiera. Pre nich hlavnou morálnou zásadou je: „Rýchle a za akúkoľvek cenu získané bohatstvo a s ním súvisiace vysoké spoločenské postavenie.“ (Korupcia, okrádanie ľudí o nehnuteľnosti a majetok, to sú bežné uplatňované metódy).

Očakával som, že náš vstup do EÚ zabezpečí zníženie týchto negatívnych foriem vládnutia na minimum. Ale došiel som k osobnému presvedčeniu, že sato u nás deje s tichým súhlasom európskych politikov.

A už celkom na záver; viem, že by som sa mal venovať aj ďalším oblastiam života našej spoločnosti a niektorým s využitím analyticko-syntetickej metódy ešte viacej do hĺbky. Možno, ak mi to zdravie dovolí, niekedy nabudúce.

Ďakujem všetkým, ktorí to vydržali a dočítali sa až sem – k záveru.

Verte mi, že všetko, čo som napísal, je súčasťou môjho svetonázoru a život to potvrdil.          Nevnucujem to nikomu, ale cítil som potrebu dať to na "papier".

autor

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia v štátnej karanténe majú strach: Chorých a zdravých neoddeľujú dostatočne

Premiér má vraj informáciu, že si v karanténe ľudia robia žúrky.

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič nemusí zostať premiérom

Čo sa deje vo vládnej koalícii a ako krízu zvláda Igor Matovič.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ešte chvíľu v tomto duchu a príde slovexit

Takto sme si tú transparentnosť nepredstavovali.


Už ste čítali?