PATRIOTIZMUS

Autor: Víťazoslav Würschner | 26.1.2020 o 19:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  53x

Jednou z obľúbených rétorík súčasných politikov (predovšetkým členov vlády a poslancov) je sťažovanie sa na nedostatok uvedomelého vzťahu k vlasti u podstatnej časti mladej generácie.

Citový a mravný vzťah k vlasti by mal byť hlboko spätý so životným prostredím človeka, teda s krajinou, z ktorej pochádza a v ktorej žije. Teda v konečnom dôsledku so štátom, v ktorom občan žije, študuje, pracuje, či žije v ňom jeho rodina. V ktorom sa dožil dôchodkového veku alebo staroby.

Vieme, že štát má funkciu vonkajšiu – chráni územie a záujmy daného štátu pred inými štátmi, ale plníi vnútornú funkciu. V súčasnosti môžem konštatovať, že vonkajšiu funkciu relatívne zabezpečuje naše členstvo v EÚ a v NATO.

Demonštrovali sme si, že socialistický štát plnil zodpovedne ochranu záujmov občana, keď školstvo, zdravotná starostlivosť, sociálne vymoženosti jednotlivca i rodiny boli poskytované grátis. Štátne a družstevné byty, novomanželské a nenávratné pôžičky, pôžičky dlhodobé s minimálnym úrokom, široký výber zamestnania v mieste bydliska na základe získanej odbornej kvalifikácie, zabezpečenie celoživotného bezplatného vzdelávania a materiálne istoty, to bolibonusy, ktoré súčasný ekonomický model usporiadania v štáte absolútne nepozná.

Súčasný štát síce vystupuje navonok ako predstaviteľ celej spoločnosti, v skutočnosti však všetky jeho mocenské nástroje – armáda, polícia, štátne orgány, súdy, prokuratúra, väznice, atď. – obhajujú záujmy vládnucej triedy, ktoré obhajuje aj právo.

Podobne je to tak aj v Národnej rade SR, kde prevládajúcu časť poslaneckých miest majú spravidla nie tí, čo zastupujú väčšinu národa, ale tí, čo zastupujúkapitál.Zbytočne by sme tam hľadali robotníka, roľníka (farmára), remeselníka či družstevníka.

Našinec v tomto štáte nemá žiaden pocit istoty, žiadne sociálne vymoženosti, školstvo je jedno z najslabších na svete, máme mizerné zdravotníctvo, vysokú nezamestnanosť a ak sa aj zamestná, tak len za minimálnu mzdu alebo na dohodu. Za prácou musí jazdiť stovky kilometrov do cudziny, kde podlieha maximálnemu stupňu vykorisťovania.

A vrcholom tohto utrpenia je nevymožiteľnosť práva, lebo štát nemá záujem opráva občana. Právo a právny stav slúži len vykorisťovateľom, ktorí si vedia zaplatiť nemalé finančné prostriedky na vymoženie svojich „subjektívne“ chápaných právnych – skôr protiprávnych stavov. Tisíce ľudí v našom štáte čaká desiatky rokov v nekonečných súdnych procesoch na vymoženie si právneho stavu či súdnej spravodlivosti. Väčšina z nich už dávno rezignovala.

Štát, ktorý nechráni záujmy svojich občanov, nemôže očakávať, že občania, ktorí živoria na jeho území, budú vlastencami a patriot-mi!!!

V takomto štáte nepomôže občianska výchova či výchova k vlastenectvu v školských laviciach, lebo dieťa či mladý človek vidí či počuje doma, ako sa v tomto štáte žije, a podľa toho si vytvára aj vlastný svetonázor, ktorého súčasťou je nenávisť k takému politickému systému a štátu vôbec. A tento svetonázor zásluhou politikov apolitického systému v tomto štáte si ponesie do života a v konečnom dôsledku i do volebných miestností.

Je pravdou, že tých „horných desaťtisíc“, ktorí si tu po revolúcii v roku 1989 vytvorili „druhé Švajčiarsko“, ku ktorým sa pridávajú dobre platení umelci, moderátorky, misky, pracovníci ministerstiev a ich ústredných zariadení... môžu byť skutočnými vlastencami, lebo „sýty hladnému neverí!“

Parlamentná republika, kde popri volenom parlamente existuje volený prezident ako hlava štátu, chráni jednoznačne záujmy vládnucej triedy, ktorá sa vyprofilovala po prevrate v roku 1989 ako buržoázna spoločnosť a vládne bez ohľadu na potreby občanov. Svoje záujmy chráni táto trieda prostredníctvom aparátu výkonnej moci, ktorá je nezávislá od parlamentu voleného obyvateľstvom. Tento úradnícky a policajný aparát riadi štátne záležitosti a parlament sa v ňom zvrhol len na „klebetáreň“. Nami dobre zaplatení poslanci v priebehu volebného obdobia vymýšľajú a hľadajú na seba klebety a solídna práca v prospech ľudí ich nezaujíma. Národná rada sa vyprofilovala ako bulvárne stredisko. Je to vlastne liaheň nápadov pre buržoáznu bulvárnu tlač.

Osobne som privítal naše prijatie do EÚ a do NATO. Nádejal som sa, že malé národy budú mať rovnaké práva ako majoritné členské krajiny. Posledné dva roky však vo mne a som presvedčený, že aj u väčšiny mojich krajanov, vyvolávajú oprávnené obavy nad bezpečnosťou v EÚ a v NATO.

V historickom vývoji európske národy, ktoré prijali latinskú vzdelanosť a latinku, boli vždy terčom agresivity ázijských – moslimských kmeňov a národov. Vďaka národom žijúcim na území rakúsko-uhorskej monarchie sa ich v priebehu posledných dvoch tisícročí podarilo udržať „na dištanc“.

Po vstupe do Únie som bol ako radový občan presvedčený, že pravidlá Schengenskej dohody, v ktorej sa nachádzajú aj stredoeurópske národy, zabezpečia ochranu pred diverzantskými útokmi moslimov. No nastal pravý opak, územná celistvosť podstatnej časti Európy je znovu ohrozovaná týmito u nás nežiaducimi národmi.

A vrcholoví predstavitelia majoritných národov v EÚ sa tvária, že sa nič vážne nedeje, že teroristické útoky nemôžu a ani neohrozujú našu latinskú civilizáciu a identitu. Nechápavosť a naivita vrcholných predstaviteľov EÚ nás skôr či neskôr privedie k militantnému obsadeniu európskeho územia moslimskou civilizáciou. Denne prichádzajúce davy migrantov nám demonštrujú neochotu prijať našu civilizáciu, našu vzdelanosť a kultúru: sú „neprispôsobivými“.

Historicky potvrdeným a neodškriepiteľným faktom ázijských migrantov či militantov prichádzajúcich na naše územia vždy bola a bude geneticky zakódovaná nenávisť voči latinskej civilizácii resp. kresťanským národom. A z toho vyplývajúca túžba po ovládnutí týchto národov či túžba obsadiť ich územia a podmaniť si ich.

O opaku toho tvrdenia ma nik a nič nepresvedčí. A to som bol vychovaný internacionálne a vyrastal som v kresťanskom prostredí. Vždy som si vážil čestných ľudí nezaťažených tmárstvom či nenávisťou k inému vyznaniu, rase či národnostnej menšine.

Jednoznačne konštatujem, že obchádzanie obsahu Schengenskej dohody, teroristické útoky v členských krajinách EÚ považujem za „útok proti kultúrnej identite Európy“ a zo strany predstaviteľov EÚ a NATO porušenie povinnosti funkcie vonkajšej ochrany územia a záujmov členských štátov EÚ. V prípade našej vlády a ústavných činiteľov by som to ako uvedomelý občan považoval za úmyselné porušenie vonkajšej funkcie ochrany Slovenskej republiky – za vlastizradu!

A preto zodpovedne podporujem tých predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí nesúhlasia s prijímaním militantných migrantov na naše územie.

O nič iné nejde ako o nenásilnú (neozbrojenú) anexiu územia. A tá nemá nič spoločné s humanitárnou pomocou trpiacim jednotlivcom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Slováci vo voľbách rozhodujú o budúcnosti

Sledujte s nami naživo priebeh a výsledky parlamentných volieb 2020.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Vieme, čo nechceme. To je dobrý začiatok

Urobme rozhodnutie, za ktoré sa nám poďakujú generácie.


Už ste čítali?