Moja cesta alebo „Čo sme nechceli a čo máme“

Autor: Víťazoslav Würschner | 9.12.2019 o 11:25 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  294x

(Čo dal ľuďom socializmus a čo terajší kapitalizmus) „Touto úvahou vzdávam úctu nadšencom, ktorí sa vedia v kritických situáciách začleniť do spoločnosti a pracovať pre ľudí.“

PROLÓG

„O socializme bolo napísaných toľko neprávd ako o kapitalizme „právd“. Ale v oboch systémoch nie je nič také, aby to človek nedokázal zneužiť či pokaziť.“

Podstatnú časť života som hľadal pre môj filozofický svetonázor správne miesto pre začlenenie sa do spoločnosti a verte mi, že nikdy to nebolo ľahké. Nebol som pragmatik, skôr naopak, hĺbal som nad zmyslom života a hľadal pravdu. Spoznávanie zákonitostí vo vývoji spoločenského vedomia ma priviedlo do tábora filozofov a neskôr k poznaniu dialektiky vedomia a bytia. Vyznávanie reálnej skutočnosti – praxe ako kritéria pravdy – ma od romantických ilúzií priviedlo k tomu, že som stál pevne na nohách, že som sa vedel správne rozhodnúť v každej subjektívne i objektívne danej situácii. Vedel som sa začleniť do spoločnosti. A mojím krédom sa stalo: „Pracovať pre ľudí – šíriť medzi nimi osvetu.“

Keďže štyri desaťročia som prežil v ére socializmu, nedá mi, aby som sa nepokúsil napísať pravdu o živote mojej generácie v tejto zvláštnej, ale výnimočnej dobe predovšetkým svojim sociálnymi aspektmi. Dúfam, že nebude len spomienkou na krásne časy, ktoré sme v tých každodenných materiálno-finančných vymoženostiach jednotlivca i rodiny prežili. Som presvedčený, že sa k nim ľudstvo raz vráti ak k jedinej možnej alternatíve vo vývoji spoločnosti, ktorá bude smerovať k rovnoprávnejšiemu chápaniu sociálnych požiadaviek ľudstva. Tvrdím, že práve sociálna nerovnosť vedie k triednym antagonizmom, revolúciám – k utrpeniu ľudí na planéte ZEM.

Vynasnažím sa podať dokument o tejto tŕnistej ceste historicko-dokumentačnou metódou zbavenej ilúzií o dokonalosti režimu. Skôr podať pravdu o tom, čo bolo dobré a čo zlé, čo zavinili imperiálne mocnosti pri delení sveta, čo priniesli násilne importované ideológie na územie našej domoviny a čo sme si my, občania, zavinili túžbou jednej strany po absolutistickej moci.

Vyhnem sa uvádzaniu teoretických poučiek či citátov z diel svetových mysliteľov a akich uvediem, tak len ich aforizmy s uvedením autora.

Dokument bude pokusom o autentický názor alebo názor mojej generácie s domýšľaním, že je jej názorom. Myslím si , že aj v dnešnej dobe bude problematické nájsť vydavateľa, lebo moja analýza sa dotkne aj omylov a chýb v súčasnej etape vývoja spoločnosti a chýb po prevrate v roku 1989.

Pôjde aj o pokus porovnať dva protichodné antagonistické spoločenské systémy a v syntéze aj o hľadanie tretej cesty. Zdôrazňujem, že pôjde o pokus...

Aj keď budem nazývať veci pravými menami, nechcem nikoho uraziť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Silvia Hudáčková

Z prekvapivého víťazstva Zuzany Čaputovej sa nepoučili

Netreba sa hanbiť, ak na prvý raz nie je paritné zastúpenie mužov i žien.


Už ste čítali?